Blog

Život uprostred prírody na lazoch má svoje nezameniteľné čaro a v Zaježovej to platí obzvlášť. Mať okolo seba hektáre lúk, sadov a lesov a k tomu ako bonus dobrých susedov, ktorí sú ochotní spolupracovať a navzájom sa podporovať – pre mnohých ľudí je to naplnenie sna. Nečudo, že čoraz viac ľudí priťahuje myšlienka ujsť od ruchu miest, pridať sa ku nám, alebo žiť podobne niekde inde.  Keď však nad tým rozmýšľajú dlhšie, uvedomia si aj to, že bývanie na lazoch nie je len prechádzka rozkvitnutým sadom, že skôr či neskôr príde čas aj na otázku, ako sa uživiť. 

Trošku slnka a teplejších dní a už teraz v marci sa môžeme v prírode zjesť veľa úžasných rastlín, ktoré sú plné výživných látok. Práve v tomto období nám rastliny ponúkajú najviac živín a vitamínov, ktoré po zime ešte viac potrebujeme. Cez zimu je totiž naša strava prirodzene chudobnejšia – preto nám príroda po zimnom oddychu ponúka veľkú hojnosť, aby sme doplnili to, čo chýba v našich telách. Využívajme tieto Božie dary!

Breza je prenádherný strom v bielych šatách. Svojou bielou čistotou žiari už z diaľky aj v noci. Pre Slovanov bola veľmi dôležitým stromom. Vo viacerých jazykoch má mesiac marec odvodené svoje pomenovanie od brezy. Po česky: Březen, po ukrainsky: Березень (berezeň), po belarusky: Сакавік (sakavik - čo znamená šťava). Marec je totiž čas zbierania brezovej šťavy. Aj keď na povrchu nie je nič vidno, pod kôrou stromov intenzívne tečie miazga. V pobaltských krajinách, v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine je tradícia zbierania miazgy stále živá. Na Slovensku o brezovej vode hovoria už len staré pesničky (Z brezového dreva voda kvapká ...).

Trošku slnka a teplejších dní a už teraz v marci sa môžeme v prírode zjesť veľa úžasných rastlín, ktoré sú plné výživných látok. Práve v tomto období nám rastliny ponúkajú najviac živín a vitamínov, ktoré po zime ešte viac potrebujeme. Cez zimu je totiž naša strava prirodzene chudobnejšia – preto nám príroda po zimnom oddychu ponúka veľkú hojnosť, aby sme doplnili to, čo chýba v našich telách. Využívajme tieto Božie dary!

Breza je prenádherný strom v bielych šatách. Svojou bielou čistotou žiari už z diaľky aj v noci. Pre Slovanov bola veľmi dôležitým stromom. Vo viacerých jazykoch má mesiac marec odvodené svoje pomenovanie od brezy. Po česky: Březen, po ukrainsky: Березень (berezeň), po belarusky: Сакавік (sakavik - čo znamená šťava). Marec je totiž čas zbierania brezovej šťavy. Aj keď na povrchu nie je nič vidno, pod kôrou stromov intenzívne tečie miazga. V pobaltských krajinách, v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine je tradícia zbierania miazgy stále živá. Na Slovensku o brezovej vode hovoria už len staré pesničky (Z brezového dreva voda kvapká ...).

Keď pred pár dňami prišli deti zo školy domov s tým, že im nejaký ujo rozprával o medveďoch, boli sme s manželkou dosť prekvapený. So školou sme dosť v kontakte, ale nevedeli sme o tom, že majú mať takúto prednášku. Až teraz vysvitlo, že vznikla spontánne, keď sa fotograf z časopisu pri návšteve našej školy priznal, že sa v tejto téme vyzná. Pohľad "z druhej strany", nielen na túto príhodu, ale aj na fungovanie našej komunitnej školy, nájdete v článku na tomto odkaze.

V časopise Naozaj sme v každom čísle zverejnili text, ktorý zachycuje jeden deň osloveného obyvateľa Zaježovej alebo jej okolia. Cieľom je priblížiť Vám nielen každodenný život na Zaježke, ale aj rôznodosť ľudí, ktorí tu bývajú. Teraz sme vytiahli z archívu príspevok Hanny Schneiderovej z jesene 2012.

Ťažko je mi uveriť, že pred pár dňami uplynulo už 15 rokov od cesty, ktorá tak veľmi ovplyvnila môj pohľad na svet. Začiatkom septembra roku 2000 som sa spoločne s kamarátkou Dankou vydal krížom cez Áziu až do ďalekej Indie. Cestovali sme vlakmi a autobusmi, takže sme spoznali nielen túto exotickú krajinu, ale po ceste aj niekoľko ďalších. O našom putovaní som písal priebežne emaily kamarátom a jeden z nich ich začal zverejňovať na internete. Ohlasy na tento môj cestopis boli dobré, tak ma napadlo, že tieto staré zápisky z cesty prepracujem, doplním fotkami a zverejním na svojom blogu na stránke Zaježky. Možno aj teraz, po rokoch, niekoho namotivujú k spoznaniu krajín, kde je život podstatne iný, ako vo vyspelej Európe.

Tím z nás, ktorí sme sa v Zaježovej pohybovali ešte v minulom tisícročí, utkvela v pamäti zaujímavá postava – svojrázna tetka Zuza z Častobrezia. V tomto letnom čase, keď všade rozvoniava usušená tráva, som si spomenul na príhodu, ktorou Vám ju chcem predstaviť.