Mohli sme sa hrávať, len keď sme kravy pásli

Na čo si spomínate z detstva?

Keď som bola maličká, nechodila som ešte. Ta šli naši do poľa, tak ma vyhodili von, dali mi fľašu s mliekom a nahali ma tam. A keď prišli, tak ma tam našli. Lebo už keď som bola väčšia, tak som sa odtiahla na zadku voľade (smiech) na dvor a tam ma potom našli.

Mali ste veľa kamarátov?

U susedov tiež mali deti, ale my sme sa mohli hrávať, len keď sme kravy pásli. Keď sa už napásli, tak sme sa mohli hrať a keď nám utekali, tak sme museli každá za svojima kravami utekať, nemohli sme nahať, lebo by nás boli vyhrešili.

A ako ste sa hrávali? Mali ste aj nejaké hračky?

Mali sme, narobili sme si z brezy takie kolíčke a to sa volalo báška a na to sme jamky mali nakopanie a palicou sme to triafali do tej jamky. To sme si postavili a zase kto trafil, tak sme si kládli kamenčoky, že kto má koľko bodov. No tak sme tak robievali. Alebo na brezy, teraz to tam už vyrúbali. Tak sme si, z takých konárov  stiahli, uviazali dole tie prúty a tam sme sa hajdali. Jedna si sadla, druhá ju chytla, potiahla dozadu a pustila, ta sme leteli. Ale vtedy sme nemysleli, že sa to môže aj zle stať, že sa to môže odlomiť a voľade sa pobijeme, lebo čo, ruky si polámeme.

Chodievali ste sa aj niekam kúpavať?

Družstvo čo je, ovčín, tak tam bolo riadne vymurovanô a tam sa chodilo kúpať. Aj ovce sa tam chodili kúpavať. Tam bolo zmurovanô, ale tak krásne z kameňa vykresanýho hore a len taký úzky priestor bou, čo stade voda tiekla. A keď sa chcelo ovce kúpať, takie boli žúbre, to sa spustilo a potom sa aj ovce kúpali. Alebo keď tam veľa vody tieklo, tak keď sa to vyumývalo všetko, tak sa tam chodili aj mladí kúpavať. Tak to bolo tak. A to bolo veľmi krásnô.

Čo ste ako dieťa jedávali?

Bôb sa navaril, starká nám v takom 10 litrovom hrnci uvarili vo vode slanej. Keď sme prišli ako deti: „No čo vám dám, mám bôb uvarený.“, nabrali na hlinenú mištičku a položili, dali nám drevenie lyžičke a povedali: „Tuto máte jesť!“ alebo: „Máš prsty, vezmi si prsty!“ a bolo.

Kam ste chodievali do školy?

Do školy sme chodili do Pliešoviec. Ja som bola na Javorí a vtedy som chodila 6 km do Pliešoviec peši každé ráno. A každé poobede som prišla domov.

Veľa ste pracovali, ale určite ste sa aj zabávali...

Vtedy bolo veselo, áno, lebo tu bolo veľa ľudí. Tu boli zábavy v kultúrnom dome každú sobotu, tak sa to chodilo, tancovalo, bavilo. Viete ako, aj ľudí tu bolo. Aj keď sa kosilo všetko, jedno druhýmu sa pomáhalo, takže to bolo inak. Teraz  je to už o ničom.

A páračky?

No, ale to už v zimnie časy bývalo. Cez leto nie, cez zimu. No tak tody keľko nás bolo aj dvadsať, lebo koľko. Lebo potom po páračkách prišli mládenci za diovkami, tancovali a piera sa rozhadzovalo a čo, no (smiech).

A chlieb si každý doma piekol?

Každý si doma piekol, každý doma. A keď boli takieto pohostenia, to sa napieklo  koľko rázy aj osem chlebov, lebo aj dvanásť chlebov. Aj dve pece museli byť.  Alebo ešte aj druhýho dali, čo piekou, keď bolo  tam aj 400 ľudí, lebo 600. Keď bola hostina, tak môžte vedieť, že tam bolo treba väčšie množstvo chleba upiecť. A to sa zobralo, celý sa zaniesol a tam sa to potom nakrájalo a dalo na taniere. Sa hostilo.

Spracovala Lilien